Proces
Vo vyučovaní fyziky majú žiaci nadobudnúť učebnými osnovami vymedzený súbor vedomostí, zručností, návykov a metód práce tak, aby vedeli aplikovať i vedomosti pri riešeni praktickych situácií. Preto učiteľ volí také organizačné formy a metódy práce, ktoré podporujú aktivitu a samostatnosť žiakov.
Experimentálna činnosť je prostriedkom, ktorý podporuje samostatnosť, aktivitu žiakov a je tiež dôležitou súčasťou poznávacieho procesu vo vyučovaní fyziky. Podľa charakteru učiva zaraďuje učiteľ do vyučovania pokus demonštračný alebo žiacky. Každý pokus má istú logickú postupnosť, ktorá vychádza z empirického modelu poznania, a to od vyslovenia problému, úvahy o možnosti jeho riešenia, opisu experimentálneho zariadenia, vyslovenia hypotézy o výsledku, zistenia udajov pozorovaním a hodnôt meraním, konfrontácie medzi hypotézou a výsledkom experimentu, po zovšeobecnenie výsledku.
Každá etapa uvedeného postupu vyžaduje aktívnu myšlienkovú činnosť žiaka. Žiak by si mal praktickou činnosťou uvedený post osvojiť a riadiť sa ním. Osobitné postavenie pri samostatnej práci žiakov majú laboratórne úlohy. Po každom ročníku sú uvedené námety pre laboratórne úlohy. Učiteľ si môže pri alternatívnych námetoch vybrať podľa podmienok školy, alebo vyvoriť s adekvátnym obsahom novú laboratórnu úlohu.
Záväzný pre učiteľa je minimálny počet laboratórnych úloh v:
Trieda sa pri laboratórnych úlohách delí podľa platných predpisov, ak je počet žiakov v triede väčší ako 24. Cieľom laboratórnych úloh v 6. ročníku je nácvik zručností v meraní vybraných fyzikálnych veličín a v spracovaní výsledkov merania, ako aj oboznámenie sa s organizáciou laboratórnych úloh. Laboratórne úlohy sa v 6. ročníku neklasifikujú. V 7., 8. a 9. ročníku majú laboratórne úlohy kontrolnú funkciu, ak sú zabezpečené za týmto účelom primerané podmienky. Žiak má v nich samostatnou formou preukázať, ako vie riešiť konkrétnu experimentálnu úlohu a slovne i graficky zapísať riešenie (náčrt, tabuľka, graf). Učiteľ a žiaci sú povinní pri laboratórnych úlohách dodržiavať opatrenia bezpečnosti práce. Klasifikácia a hodnotenie vo vyučovacom procese veľkou mierou usmerňuje úsilie a aktivitu žiakov. Vo vyučovaní fyziky klasifikuje a hodnotí učiteľ hĺbku osvojenia fyzikálnych pojmov, zákonov, definícií fyzikálnych veličín a jednotiek, predovšetkým pri riešení úloh s rôznym stupňom obtiažnosti.
Ďalej hodnotí a klasifkuje ako vie žiak analyzovať pozorované javy a vysvetliť príčinno-následné vzťahy pri interpretácii fyzikálnych javov. Zručnosti a návyky sa spravidla hodnotia a klasifikujú pri riešení experimentálnych a laboratórnych úloh. Pri hodnotení a klasifikácii žiaka sa prihliada na jeho vyjadrovacie schopnosti, jazykovú a temrminologickú správnosť. Podľa fomrmy rozlišujeme vo fyzike tri druhy skúšok - ústnu, písomnú a experimentálnu.
WEB©1999 - PaedDr.Miroslav Vojtek