Ministerstvo školstva Slovenskej republiky

VZDELÁVACÍ ŠTANDARD
Z  FYZIKY
PRE 2. STUPEŇ ZÁKLADNEJ ŠKOLY

Prácu na tvorbe štandardov koordinovala: RNDr. Viera Lapitková, CSc.
Návrh úprav: RNDr. Eva Tomanová, CSc.
Konečné úpravy: RNDr. Eva Kozová

Schválilo Ministerstvo školstva Slovenskej republiky
dňa 9.4. 1999 pod číslom 546/99-4 s platnosťou od 1. septembra 1999

ÚVOD

Vzdelávací štandard z fyziky má za cieľ regulovať kvalitu vzdelávania vo fyzike, aby dal dostatočný priestor pre vznik alternatívnych modelov vyučovania fyziky, ale zároveň zaručoval ich určitú úroveň. Vychádza z učebných osnov fyziky pre 6. až 9. ročník základnej školy, ktoré schválilo MŠ SR dňa 3. apríla 1997 rozhodnutím č. 1640/97-151 s platnosťou od 1. septembra 1997 a učebných plánov pre 5. až 9. ročník ZŠ schválených MŠ SR dňa 17. 3. 1997 pod číslom 474/1997-15 s platnosťou od 1. septembra 1997 s minimálnou hodinovou dotáciou pre fyziku 2, 2, 2, 1 týždenne v 6. až 9. ročníku. Po optimalizácii na základe overovania v praxi by mal byť akceptovaný ako záväzná časť obsahu vzdelávania vo fyzike a preň stanovených výchovno-vzdelávacích cieľov vo všetkých základných školách bez ohľadu na zvolenú koncepciu vzdelávania.

Štandard zahŕňa osem tematických okruhov učiva, z ktorých každý je spracovaný v dvoch častiach. Prvá z nich – obsah – stanovuje základné učivo, určené ako záväzné na sprístupnenie vo všetkých základných školách všetkým žiakom. Druhá časť vymedzuje vo väzbe na základné učivo požiadavky na vedomosti a zručnosti, ktoré by mali počas štúdia získať a vedieť preukázať, aj keď na rôznej úrovni zvládnutia, všetci žiaci. Záväznosť štandardu v obidvoch uvedených častiach nevylučuje možnosť zaradiť do vyučovania ďalšie učivo, ktoré je v príslušnej škole, či triede vhodné a potrebné na splnenie stanovených cieľov, a zvýšiť nároky na výkony žiakov. Štandard neobmedzuje tvorivý prístup učiteľov, ale umožňuje im slobodne voliť metódy, formy a prostriedky na plnenie stanovených požiadaviek.

Požiadavky na vedomosti a zručnosti žiakov v štandarde sa budú ďalej konkretizovať vzorovými úlohami, ktoré sa po overení použijú pri tvorbe materiálov na kvantifikovanie a objektivizáciu učebných výsledkov žiakov – didaktických testov, či iných druhov skúšok (tematických, ročníkových, výstupných zo štúdia) s možnosťou ich lokálneho aj celoplošného využitia.

PREHĽAD TEMATICKÝCH OKRUHOV

1. Meranie fyzikálnych veličín
2. Sila a pohyb
3. Mechanické vlastnosti kvapalín a plynov
4. Práca. Energia. Teplo
5. Elektromagnetické javy
6. Stavba látok
7. Svetelné javy
8. Energia v prírode, technike a spoločnosti

1 MERANIE FYZIKÁLNYCH VELIČÍN

Požadovaná úspešnosť: 70 %

Obsah

Vlastnosti telies. Fyzikálne veličiny: dĺžka, objem, hustota, čas, teplota, sila, tlak, elektrický prúd, elektrické napätie. Vybrané jednotky sústavy SI, ich násobky a diely. Meradlá dĺžky, času, hmotnosti, objemu, teploty, sily, tlaku, elektrického prúdu, elektrického napätia. Hustota. Metódy merania vybraných fyzikálnych veličín. Grafická metóda zobrazovania závislosti fyzikálnych veličín.

Požiadavky na vedomosti a zručnosti

• Rozlíšiť merateľné a nemerateľné vlastnosti telesa.
• Odhadnúť dĺžku, objem, hmotnosť telies.
• Vybrať meradlo s vhodným rozsahom pre dané meranie.
• Aplikovať pravidlá správneho merania dĺžkovými meradlami, odmerným valcom, váhami, stopkami, Celziovým teplomerom, silomerom, ampérmetrom, voltmetrom.
• Používať jednotky fyzikálnych veličín, ich násobky a diely.
• Zapísať namerané hodnoty a zaokrúhliť výsledky merania.
• Vypočítať z nameraných hodnôt aritmetický priemer.
• Zostaviť z nameraných hodnôt tabuľku, zostrojiť graf, čítať a interpretovať graf.
• Riešiť úlohy a fyzikálne situácie s využitím vzťahov na výpočet fyzikálnych veličín.
• Pracovať s tabuľkami fyzikálnych veličín.
• Urobiť stručnú správu z riešenia laboratórnej úlohy.

2 SILA A  POHYB

Požadovaná úspešnosť: 75 %

Obsah

Vzájomné pôsobenie telies. Sila. Gravitačné pole Zeme. Gravitačná sila. Znázornenie sily. Jednotka sily. Skladanie dvoch síl pôsobiacich na teleso v tej istej priamke. Posuvné účinky sily. Zotrvačnosť telies. Účinok sily na teleso otáčavé okolo pevnej osi. Moment sily. Jednotka momentu. Páka. Rovnovážna poloha páky. Pevná kladka. Tlaková sila. Tlak. Jednotka tlaku. Trenie. Trecia sila. Relatívnosť pokoja a pohybu telesa. Priamočiary a krivočiary pohyb. Rovnomerný a nerovnomerný pohyb. Rýchlosť rovnomerného pohybu. Jednotky rýchlosti. Grafické znázornenie rovnomerného pohybu. Priemerná rýchlosť.

Požiadavky na vedomosti a zručnosti

• Charakterizovať silu ako fyzikálnu veličinu, ktorá má smer a veľkosť.
• Znázorniť silu orientovanou úsečkou.
• Riešiť úlohy a fyzikálne situácie s využitím vzťahu na výpočet gravitačnej sily. Poznať hodnotu gravitačného zrýchlenia.
• Zostrojiť graf priamej úmernosti predĺženia pružiny a ťahovej sily, čítať graf.
• Odmerať silu pružinovým silomerom, vysvetliť princíp merania.
• Zostrojiť výslednicu síl pôsobiacich na teleso v tej istej priamke a predpovedať pohyb telesa, na ktoré sila pôsobí.
• Určiť rovnováhu síl pôsobiacich na teleso v tej istej priamke.
• Uviesť a vysvetliť príklady uplatnenia sa zotrvačnosti telesa.
• Pokusom ilustrovať otáčavý účinok sily.
• Riešiť úlohy a fyzikálne situácie s aplikáciou a využitím vzťahu na výpočet momentu sily.
• Pokusom overiť podmienky rovnováhy na páke.
• Vysvetliť závislosť veľkosti tlaku od veľkosti pôsobiacej sily a plochy, na ktorú sila kolmo pôsobí.
• Riešiť úlohy a fyzikálne situácie s aplikáciou a využitím vzťahu na výpočet tlaku.
• Vysvetliť príčiny vzniku trecej sily.
• Zmerať veľkosť trecej sily.
• Opísať trenie ako jav s užitočnými a nepriaznivými prejavmi v bežnom živote a technickej praxi.
• Navrhnúť spôsob, ako užitočné trenie zväčšiť alebo škodlivé zmenšiť.
• Rozhodnúť, či je dané teleso v pokoji alebo v pohybe vzhľadom na iné teleso.
• Rozlíšiť rovnomerný a nerovnomerný pohyb telesa.
• Riešiť úlohy a fyzikálne situácie s využitím vzťahu na výpočet rýchlosti rovnomerného pohybu.
• Určiť priemernú rýchlosť nerovnomerného pohybu.
• Zostrojiť graf z daných hodnôt dráhy a času pre rovnomerný pohyb, čítať a interpretovať graf.

3 MECHANICKÉ VLASTNOSTI KVAPALÍN A  PLYNOV

Požadovaná úspešnosť: 80 %

Obsah

Tlak v kvapalinách. Hydrostatický tlak. Pôsobenie síl na teleso v kvapaline. Podmienky potápania, plávania, vznášania sa telesa v kvapaline.

Atmosféra Zeme. Atmosférický tlak. Torricelliho pokus. Meranie atmosferického tlaku. Pôsobenie síl na teleso v atmosfére.

Vlhkosť vzduchu. Vlhkomer. Zrážky a ich meranie. Vznik vetra. Meteorologická mapa. Predpoveď počasia.

Požiadavky na vedomosti a zručnosti

• Ilustrovať pokusom a vysvetliť prenos tlaku v kvapalinách a plynoch, poznať využitie javu v praxi.
• Vysvetliť závislosť hydrostatického tlaku od hĺbky ponorenia.
• Riešiť úlohy a fyzikálne situácie s využitím vzťahu na výpočet hydrostatického tlaku.
• Vysvetliť pôsobenie gravitačnej a vztlakovej sily na telesá ponorené do kvapaliny, znázorniť ich graficky.
• Riešiť úlohy a fyzikálne situácie s využitím vzťahu na výpočet vztlakovej sily.
• Vysvetliť správanie sa telies v kvapaline z podmienok potápania, plávania a vznášania sa.
• Vysvetliť jav pôsobenia atmosferického tlaku, porovnať atmosferický tlak v rôznych výškach nad povrchom Zeme.
• Vysvetliť a pokusom ilustrovať pôsobenie aerostatickej vztlakovej sily v atmosfére.
• Opísať meranie atmosferického tlaku tlakomerom.
• Vysvetliť základné meteorologické javy a ich meranie (vlhkosť vzduchu, zrážky, vznik vetra).
• Zistiť údaje z meteorologickej mapy.

4 PRÁCA. ENERGIA. TEPLO

Požadovaná úspešnosť: 75 %

Obsah

Práca. Jednotky práce. Výkon. Jednotky výkonu. Pohybová energia telesa. Polohová energia telesa. Jednotky energie. Vzájomná premena pohybovej a polohovej energie telesa. Teplo. Jednotky tepla. Teplo prijaté a odovzdané telesom. Merná tepelná kapacita. Topenie, tuhnutie, var a kondenzácia látok. Vyparovanie.

Požiadavky na vedomosti a zručnosti

• Vysvetliť pojmy práca a výkon.
• Riešiť úlohy a fyzikálne situácie s využitím vzťahu na výpočet práce a výkonu.
• Vysvetliť pojmy pohybová a polohová energia telesa.
• Opísať na konkrétnych príkladoch vzájomné premeny polohovej a pohybovej energie telesa.
• Rozlíšiť pojmy teplo a teplota.
• Vysvetliť pojem merná tepelná kapacita látky.
• Riešiť úlohy a fyzikálne situácie s využitím vzťahu na výpočet tepla.
• Použiť tabuľky na určenie mernej tepelnej kapacity látky, teploty varu, topenia a tuhnutia.
• Porovnať látky podľa ich tepelnej vodivosti pomocou tabuliek.
• Pokusne určiť teplo prijaté kvapalinou (pevným telesom) a teplo odovzdané pevným telesom (kvapalinou) pri tepelnej výmene.
• Vysvetliť javy topenia, tuhnutia, vyparovania, varu a kondenzácie.
• Vysvetliť na konkrétnych príkladoch dôsledky zmeny objemu (dĺžky) telesa pri jeho zohrievaní alebo ochladzovaní.
• Odmerať zmenu teploty chemicky čistej látky v pravidelných časových intervaloch pri jej zohrievaní a ochladzovaní a z nameraných hodnôt zostaviť tabuľku a zostrojiť graf, čítať a interpretovať graf.

5 ELEKTROMAGNETICKÉ JAVY

Požadovaná úspešnosť: 75 %

Obsah

Elektrické vlastnosti látok. Elektrický náboj. Elektrizovanie telies. Elektrická sila, elektrické pole. Magnetické vlastnosti látok. Tyčový magnet. Póly magnetu. Magnetka. Vzájomné pôsobenie dvoch tyčových magnetov. Magnetické pole, magnetická sila. Indukčné čiary magnetického poľa. Magnetické pole Zeme.

Základné časti elektrického obvodu. Schematické značky. Elektrický prúd v kovových vodičoch. Vedenie elektrického prúdu v plynoch. Blesk. Elektrické vodiče a izolanty. Vedenie elektrického prúdu v polovodičoch.

Magnetické pole cievky s prúdom. Určenie severného a južného magnetického pólu cievky. Elektromagnet. Nerozvetvený a rozvetvený elektrický obvod.

Veľkosť elektrického prúdu. Jednotky elektrického prúdu. Meranie veľkosti elektrického prúdu v obvode. Elektrické napätie. Zdroje elektrického napätia. Meranie veľkosti elektrického napätia v obvode. Ohmov zákon. Príkon elektrického spotrebiča.

Pôsobenie rovnorodého magnetického poľa na cievku s prúdom. Elektromagnetická indukcia. Striedavý prúd.

Požiadavky na vedomosti a zručnosti

• Pokusom ilustrovať a vysvetliť jav elektrizovania telies. Vysvetliť pojem elektrický náboj.
• Charakterizovať elektrické pole, pokusom ilustrovať zmenu veľkosti elektrickej sily pri zmene vzdialenosti zelektrizovaných telies.
• Použiť elektrometer na určenie elektrického poľa zelektrizovaného telesa.
• Graficky znázorniť siločiary elektrického poľa medzi dvoma súhlasne a nesúhlasne zelektrizovanými telesami.
• Opísať a ilustrovať vlastnosti dvoch tyčových magnetov.
• Charakterizovať a pokusom ilustrovať existenciu magnetického poľa v okolí magnetu.
• Znázorniť magnetické pole magnetickými indukčnými čiarami.
• Určiť severný a južný magnetický pól a zemepisné póly Zeme.
• Určiť podmienky prechodu elektrického prúdu obvodom.
• Nakresliť pomocou schematických značiek nerozvetvený a rozvetvený elektrický obvod.
• Zapojiť podľa schémy nerozvetvený a rozvetvený elektrický obvod.
• Opísať vedenie elektrického prúdu v kovoch..
• Triediť vybrané pevné telesá na elektrické vodiče a izolanty.
• Pokusne dokázať existenciu magnetického poľa cievky s prúdom.
• Opísať elektromagnet, vysvetliť jeho princíp a praktické využitie.
• Zostaviť jednoduchý elektromagnet, určiť jeho magnetické póly.
• Porovnať trvalý magnet a elektromagnet.
• Experimentálne overiť a odmerať veľkosť elektrického prúdu v rozvetvenom elektrickom obvode.
• Riešiť úlohy s využitím vzťahu na výpočet veľkosti elektrického prúdu.
• Opísať, vysvetliť a experimentálne overiť vedenie elektrického prúdu v kvapalinách.
• Opísať vedenie elektrického prúdu v plynoch.
• Vysvetliť vznik blesku pri búrke a ochranu pred ním.
• Opísať vedenie elektrického prúdu v polovodičoch.
• Riešiť úlohy s využitím vzťahu na výpočet napätia.
• Odmerať veľkosť elektrického napätia v obvode.
• Odmerať hodnoty prúdu a elektrického napätia na rezistore, z nameraných hodnôt zostrojiť graf priamej úmernosti medzi prúdom a napätím, čítať a interpretovať graf.
• Riešiť úlohy a fyzikálne situácie s využitím vzťahu na výpočet elektrického odporu.
• Aplikovať vzťah na výpočet elektrického príkonu pri riešení úloh.
• Pokusom overiť existenciu indukovaného prúdu pri zmene magnetického poľa.
• Vysvetliť jav elektromagnetickej indukcie.
• Porovnať vlastnosti jednosmerného a striedavého prúdu.

6 STAVBA LÁTOK

Požadovaná úspešnosť: 80 %

Obsah

Časticové zloženie látok, atóm, molekula, ión, Brownov pohyb, difúzia. Elektrické vlastnosti častíc. Časticové zloženie pevných kryštalických látok, kvapalín a plynov.

Požiadavky na vedomosti a zručnosti

• Opísať deliteľnosť látok až na častice.
• Navrhnúť pokusy na ilustráciu deliteľnosti látok.
• Zdôrazniť zjednodušený model atómu daného prvku, vyznačiť náboje častíc, z ktorých sa atóm skladá.
• Porovnať molekulu a atóm.
• Vysvetliť jav difúzie farbiva vo vode a Brownov pohyb.
• Opísať vznik kladného a záporného iónu.
• Charakterizovať a porovnať časticové zloženie kryštalických látok, kvapalín a plynov.
• Porovnať vlastnosti látok rôznych skupenstiev.

7 SVETELNÉ JAVY

Požadovaná úspešnosť: 80 %

Obsah

Svetelné zdroje. Svetelný zväzok, svetelný lúč. Rýchlosť svetla. Tieň. Fázy Mesiaca. Zatmenie Mesiaca a Slnka. Odraz svetla. Zobrazenie predmetu zrkadlom. Lom svetla. Zobrazenie šošovkami. Optické vlastnosti oka, okuliare. Slnečné spektrum.

Požiadavky na vedomosti a zručnosti

• Rozlíšiť na príkladoch zdroje svetla a osvetlené telesá.
• Ilustrovať pokusom priamočiare šírenie svetla.
• Uviesť veľkosť rýchlosti svetla v inom optickom prostredí.
• Opísať vznik tieňa a polotieňa.
• Vysvetliť vznik fáz Mesiaca, zatmenie Mesiaca a zatmenie Slnka.
• Vysvetliť odraz svetla.
• Zostrojiť obraz predmetu pri zobrazení rovinným zrkadlom, opísať jeho vlastnosti.
• Experimentálne rozlíšiť duté a vypuklé zrkadlo.
• Ilustrovať pokusom a vysvetliť lom svetla.
• Experimentálne rozlíšiť spojku a rozptylku.
• Určiť experimentálne polohu ohniska a ohniskovej vzdialenosti spojky.
• Zobraziť predmet spojkou.
• Vysvetliť optické vlastnosti oka.
• Vysvetliť princíp použitia okuliarov.
• Experimentálne ukázať, že slnečné svetlo je zložené z farebných svetiel, vymenovať základné farby dúhy.

8 ENERGIA V  PRÍRODE, TECHNIKE A  SPOLOČNOSTI

Požadovaná úspešnosť: 75 %

Obsah

Druhy energie a ich vzájomné premeny. Zákon zachovania energie. Jadrová energia. Prirodzená a umelá premena prvkov, rádioaktivita. Reťazová reakcia. Jadrová elektráreň. Rádionuklidy v praxi. Ochrana pred účinkami jadrového žiarenia.

Slnečná energia a jej premeny. Zdroje energie. Netradičné zdroje energie. Využitie energie. Hospodárenie s energiou.

Požiadavky na vedomosti a zručnosti

• Vysvetliť premeny rôznych druhov energie (pohybovej, polohovej, elektrickej, jadrovej) na iné druhy energie.
• Vysvetliť zákon zachovania energie.
• Pokusne overiť premenu vybraných druhov energie.
• Opísať mechanizmus premeny energie v prírode.
• Vysvetliť javy – prirodzená a umelá premena prvkov, rádioaktivita.
• Opísať štiepnu reťazovú reakciu a možnosti využitia jadrovej energie.
• Opísať činnosť jadrovej elektrárne.
• Vysvetliť zásady ochrany človeka a životného prostredia pred účinkami jadrového žiarenia.
• Opísať využitie slnečnej, veternej a geotermálnej energie.
• Navrhnúť spôsob optimalizácie spotreby energie v domácnosti a minimalizácie jej strát.

Do www tvaru upravil Miroslav Vojtek - ZŠ Marhaň - 2000